Denne nám ich cez hlavu prebehne neuveriteľné množstvo. Zamestnávajú nás v každej sekunde. Ak sú príjemné, plnú kľudu a radosti človek je SPOKOJNÝ. Vtedy je uvoľnený, prúdi cez neho pozitívna energia a jeho telesná stránka to vníma „regeneračne“. A tak organizmus pracuje presne tak ako má. Nemusí energiu na nič iné míňať. Preto je aj vedecky preukázateľné, že spokojný a šťastný ľudia sú vďaka tomu ZDRAVÝ. Samozrejme, že aj takýto ľudia nemajú len slnečné dni. No ak tých zamračených je podstatne menej telo to v podstate nestihne zaznamenať.
Naopak ak väčšina myšlienok súvisí z OBAVAMI. V tele človeka sa vytvára napätie. Ak to človek ich neustriehne prechádzajú do STRACHU. A ak ich nedokáže riešiť a neustále sa znásobujú telo takéhoto človeka podlieha STRESU. Ten pôsobí na telo ako mráz. Všetky svaly v tele sa sťahujú, telesné funkcie potrebujú viac energie na to aby zvládali pracovať. Srdce rýchlejšie bije. Vďaka tomu, že tento stres postupne stúpa a klesá v vytvára sa v človeku TLAK. To všetko oberá človeka o veľké množstvo energie. Ak u ľudí prevláda viac takto zamračených dní tých menej slnečných si telo nestihne ani všimnúť. Preto väčšina ľudí, ktorý žijú pod neustálym stresom a tlakom pociťuje denne viac ÚNAVY. Takýto stav spôsobuje, že telo aj keď spí nedokáže si oddýchnuť a tak sa rýchlejšie opotrebováva čo sa prejaví buď starnutím alebo ochorením.
Navyše ak je na psychiku človeka vytváraný neustály TLAKz vonkajšieho prostredia a tento tlak pretrváva dlhšie obdobie mozog postupne stráca schopnosť sústrediť sa a reagovať prirodzeným spôsobom. S počiatku sa s tým psychika snaží vyrovnať len prejavom smútku. Prílišné napätie spôsobuje aj výkyvy nálad. Postupne sa dostáva do stavu, kedy si pýta svoju potrebu dostať sa do pohody.
Ak sa jej to nedarí nadstaví sa tak že znižuje svoju „laťku“ nárokov. Teda upúšťa z bežných prirodzených vecí a pre nastavuje sa na to, že tú nevyhovujúce a nebežné začne považovať za bežné. Teda vytvorí si zvyk, že takto to je vlastne správne. vytesní predchádzajúce poznané stavy radosti a šťastia. Na tie „zabudne“ a nahradí ich novými.
No ak sú výkyvy príliš veľké a ten nebežno – bežný stav tiež nie je stabilný nasáva oveľa väčší tlak s ním prichádza aj smútok a únava. Ak nie je v dohľade riešenie primieša sa k tomu pocit beznádeje a postupne sa myseľ dostáva do stavu APATIE alebo VYHORENIE. Človek zostane ľahostajný a prijme akékoľvek riešenie, ktoré mu je ponúkané a už vôbec neuvažuje či je správne alebo nie. Na to už vlastne nemá silu a ani potrebu. Ak sa príčina neodstráni a človek tento stav nezačne vedome meniť môže prejsť až do DEPRESIÍ.
Pretože v oblasti zdravia a možnosti liečby v rámci psychiky je stále ešte v „plienkach“ hrozia tu aj ďalšie riziká a to, že neustálim stresom trpí aj telo a to si určite vypýta svoju daň. Aby to tak nebolo nestačí sa problémom otočiť chrbtom či požiť pštrosiu taktiku. Myseľ presne vie kde je, oklamať sa nedá.
Skôr ako riešiť únik alebo už chorobu, treba hľadať RIEŠENIE. V takom prípade myseľ privíta pohľad, ktorý ponúka uvoľnenie s nadšením. Musí mať stály pokojný priebeh, ktorý má jasné kroky a vedie k budúcnosti. K takej, ktorú myseľ potrebuje aby sa uvoľnila od napätia. Ak v takomto stave človek postupne stúpa pomyselnými „schodmi“ z tmy do svetla napätie sa postupne uvoľní a myseľ sa opäť dostane do kondície a telo aj hlava sa postupne regeneruje. Ale len v prípade, že to nie je chvíľková vec.
Preto práve v dnešných dňoch plných nekončiacich zmien a chaosu ktorý vytvára na ľudskú psychiku neuveriteľný tlak už nekonečné mesiace treba proste „prehodiť stránku“ a prestať svoju hlavu zamestnávať informáciami, ktoré nevedú k riešeniam.
Otočiť jednoducho pozornosť iným smerom a začať ten svoj život riešiť. Pretože riešenia sú vždy, len tom mori strachu ich človek nemá šancu uvidieť. Pretože, hneď od začiatku bolo jasné, ktorým smerom sa bude odvíjať vývoj posledných mesiacov tak PROJEKT PROFIteam bol presne takto nastavená. Aby ľudia videli svetlo, nepotrebovali prežívať nový tlak a keď sa ich myseľ dostane do pozície, fajn toto sa mi páči je možné začať robiť prvé kroky.